Tabletky na spanie

Spánok

Spánok je nevyhnutný pre fyzickú aj psychickú regeneráciu a jeho nedostatok sa prejavuje celým radom príznakov. Najčastejšie býva narušený stresom a nevhodným životným štýlom. Medzi obľúbené lieky navodzujúce upokojenie a uľahčujúce zaspávanie patrí nenávykový prípravok Persen.

Spánok patrí k základným potrebám ľudského tela. Bez neho by náš organizmus nedokázal správne fungovať. Spánok umožňuje dostatočnú psychickú aj fyzickú regeneráciu, preto by sme jeho dĺžku a kvalitu nemali podceňovať.

V čase, keď spíme, sa zotavuje centrálny nervový systém. Pokiaľ nemá dostatok spánku v zodpovedajúcej kvalite, môžu nastať poruchy pozornosti, zhorší sa myslenie, rýchlosť reakcií a pozornosť a človek má stále pocit únavy. Znižuje sa tak kvalita života a môžu vznikať závažné psychické ochorenia.

Čo je to vlastne spánok?

Spánok je definovaný ako stav organizmu, ktorý sa pravidelne opakuje a pre ktorý je typická nízka pohybová aktivita a obmedzené reakcie na podnety zvonku. Ide o dej veľmi zložitý a stále sa meniaci. Podieľa sa na ňom viac mozgových oblastí. Bez dostatočného odpočinku rozumových funkcií by nemohlo prebiehať myslenie a mozog by nedokázal úspešne riadiť celý organizmus. Neustály vznik a zánik neurónov, ktorý v spánku prebieha, ovplyvňuje dlhodobú aj krátkodobú pamäť.

Ak by spánok nebol kvalitný, zhoršoval by sa aj proces učenia, výkonnosť, rýchlosť a presnosť. Spánok sa podieľa aj na procese vylučovania hormónov a je spätý s obranyschopnosťou organizmu.

Čo má vplyv na dobrý spánok

Pre dobrý spánok je dôležitá doba spánku. Koľko hodín spať je značne individuálne, podľa odborníkov by išlo o priemernú hodnotu od 7 do 8 a pol hodiny za deň, čo by mala byť ideálna doba spánku. Pre mnohých jedincov to však neplatí, potreba spánku je značne rôzna, niekto potrebuje kratší spánok, iný zase dlhší spánok. Líši sa aj dĺžka spánku podľa veku.

Zdravý spánok súvisí aj s časom, v ktorom sa ľahne. Nie je spoľahlivo určené, kedy ísť spať. Opäť sa jedná o individuálnu záležitosť, niekto chodí spať neskôr a vstáva až v dopoludňajšom čase, iní ľudia chodia spať skoro a čoskoro tiež vstávajú. Nedá sa teda presne určiť, ako dlho spať.

Najdôležitejšia je kvalita spánku. Tú možno zisťovať niekoľkými metódami, časté je dotazníkové šetrenie alebo špeciálne vyšetrenie, ktoré sa sústredí na spánkový cyklus. Monitoring spánku môže vykonávať napríklad spánkové laboratórium.

Spánok je možné rozdeliť do dvoch hlavných fáz – REM a NREM.

REM je skratka z angličtiny, ktorá v preklade znamená rýchly pohyb očí. Typické pre REM fázu sú nielen očné pohyby, ale aj nízke napätie svalov a špecifické elektrofyziologické hodnoty. Nedochádza k regulácii teploty tela, dýchaniu a srdcovú činnosť nie sú úplne pravidelné. REM fáza má podobnú aktivitu mozgu, aká je obvyklá pri prebúdzaní.

Z celkovej doby zaberá REM fáza spánku približne štvrtinu. Táto hodnota platí pre dospelých jedincov. Časovo ide o hodinu a pol až dve hodiny. REM spánok sa člení na úseky, ktoré sa v priebehu noci opakujú asi päťkrát, najskôr sú kratšie a potom sa predĺžia. V tom čase sa odohráva veľká časť snov, označovaných ako živé. Spánok detí má iné hodnoty, spánok novorodenca má túto fázu oveľa dlhšiu.

REM fáza by mala mať význam predovšetkým pre pamäť. Počas spánku sa pamäť čistí a zostávajú len hlavné a významné podnety. Upevňuje sa procedurálna pamäť a pamäť priestorová.

Ako NREM fáza je označený zostávajúci čas spánku, teda u dospelých 75 – 80 % spánku, ktorý sa líši od fázy REM. Neobjavuje sa tu snívanie, ak áno, je len slabé. Nedochádza k očným pohybom, svalové napätie je vyššie a neuvedomelé pohyby sú častejšie. NREM fázu je možné ďalej deliť na ďalšie 4 pododdiely. Prvé dva sa charakterizujú ako ľahký spánok, zvyšné dva ako hlboký spánok. Dĺžka jednotlivých podfáz je značne odlišná.

• V prvej časti NREM spánku sa ľahko pohybujú oči, ide o čiastočné vedomie, pri ktorom sa môžu objaviť zášklby pri zaspávaní a halucinácii.
• Druhá časť je najdlhšia, spiace stráca vedomie a znižuje sa jeho svalové napätie.
• V tretej časti prichádza tvrdý spánok, objavuje sa rozprávanie zo spania, nočné potenie a môžu sa vyskytnúť aj spánková paralýza, námesačnosť alebo nočný des.
• Vo štvrtej fáze je spánok najhlbší a prebudenie je veľmi ťažké. Prebieha vytváranie a upevňovanie pamäte, predovšetkým udalostí a dát.